Stručná história španielskeho jazyka

O tom, že španielčina je prekrásna, niet pochýb. Čomu však tento jazyk vďačí za svoj pôvab? Ako a prečo sa vyvinula do dnešnej podoby a prečo má takmer každá pesnička aj svoju španielsku variantu?

Začiatky španielskeho jazyka. Rimania.

Španielsky jazyk je nesmierne variabilný. Ako každý jazyk sa neustále vyvíja, no za svoju rozmanitosť vďačí vo veľkej miere historickým udalostiam, ktoré mali vyplyv aj na celé dnešné usporiadanie sveta.

Možno si ešte spomínate, ako nám v škole hovorili o púnskych vojnách. V týchto vojnách sa Kartágo a Staroveký Rím bili o nadvládu nad Stredozemným morom. Jedna vojna očividne nestačila, a tak boli púnske vojny hneď tri. Pamätáte si príbeh o Hannibalovi? Nie, nemám na mysli Hannibala L., čo hviezdil v Mlčaní jahniat (Silence of the Lambs, 1991). Pre vznik španielčiny je dôležitejší ten, čo na slonoch prekročil Pyreneje a prekvapil Rimanov z nečakanej strany. A hoci situácia pre Hannibala a Kartágincov spočiatku vyzerala priaznivo, aj túto vojnu nakoniec vyhrali Rimania. Ako je vo vojnách bežným zvykom, víťazní Rimania rýchlo obsadili územie protivníka, teda aj Pyrenejský poloostrov, cez ktorý Hanibal putoval k Rímu. Okrem rôznych predmetov, pracovných postupov a génov si so sebou priniesli aj svoj jazyk – latinčinu. Vojaci neboli žiadni učenci, a tak to bola latinčina hovorová. Postupne sa z nej vyvinula španielčina ako ju poznáme dnes. Rimanmi sa to však iba začína.

Akvadukt v meste Segovia – rímsky akvadukt v centre mesta, postavený pravdepodobne v prvom storočí pred Kristom (foto: Zuzana Gombiková)

Vplyv arabov na španielsky jazyk

Nemalou mierou prispeli aj moslimovia. Moslimovia strávili na Pyrenejskom poloostrove pomerne dlhý čas – prišli v roku 711 a zostali až do 1492, kedy Los Reyes Católicos, Izabela I. Kastílska (Isabel I de Castilla) a Ferdinad II. Aragónsky (Fernando II de Aragón), konečne obsadili poslednú moslimskú baštu – mesto Granada (Toma de Granada, 1492). Zo Španielska tak definitívne urobili katolícku krajinu. Arabské dedičstvo sa však v španielčine našťastie uchovalo. Slovíčka ako almohada (vankúš), alcachofa (artičok), albaricoque (marhuľa), alcalde (starosta), alcohol (alkohol), cafe (káva), chaleco (vesta), ¡hola! (ahoj) alebo jarra (džbán, veľké pivo), tie všetky do španielčiny priniesli práve moslimovia.

Alhambra – sídlo posledného maurského panovníka v Granade aj v celom Španielsku (foto: Zuzana Gombiková)

Interiér Alhambry zdobia prekrásne reliéfy (foto: Andrea Froncová)

 

 

1492: Krištof Kolumbus objavuje Ameriku

Rok 1492 je známy aj niečím iným. V októbri tohto roku Krištof Kolumbus (Cristóbal Colón) po viac ako dvoch mesiacoch plavby dorazil na bahamský ostrov San Salvador a objavil tak pre Európanov Ameriku. Cestu cez Atlantik absolvovali Európania na troch lodiach (Pinta, Nina, Santa María), z ktorých ani jedna nebola dlhšia ako 20 m. Pre suchozemského stredoeurópana desivá predstava. Keby domorodí obyvatelia novoobjaveného kontinentu tušili, akú skazu im tieto tri malé lode prinesú, pravdepodobne by ich hneď prvú noc potopili. To sa však nestalo, a preto sa táto chvíľa stáva ďalším kľúčovým momentom v dejinách španielskeho jazyka. Európania totiž našli raj. Obrovský nekonečný kontinent, plný zvierat, rastlín, predmetov, nerastov a národov, ktoré nedokázali ani pomenovať. A tak predtým, než postupne vyvraždili celé domorodé indiánske kmene, prebrali od nich tisíce slov.

Z jazyka quechua (kečuánčina), ktorým hovorili slávni Inkovia (Incas), pochádzajú napríklad slovíčka coca (koka), cóndor (kondor), mate (čaj mate). Od Atztékov (Aztecas), z jazyka nahuátl, prevzali názvy pre cacao (kakao), chile (čili), guacamole (nátierka z avokáda) alebo chocolate (čokoláda). Z jazyka taíno, ktorý patrí do jazykovej rodiny arawak (las lenguas arahuacas), si Európania osvojili slová ako maíz (kukurica), tiburón (žralok) alebo barbacoa (rošt na grilovanie mäsa, ale tiež ekvivalent anglického slova „barbecue“ pre záhradnú grilovačku). Vôbec prvým amerikanizmom, ktoré sa stalo súčasťou castellano (kastílčina), bolo slovo canoa (kanoe), pochádzajúce z jazyka taíno.

Viac o Krištofovi Kolombovi, jeho ceste a udalostiach po objavení Ameriky sa dozviete v tomto výbornom dokumente v španielčine.

A prečo má takmer každá populárna pesnička aj svoje španielske dvojča? Dôvod je celkom prozaický. Španielčinou hovorí na svete takmer 500 miliónov ľudí. Pre niektorých je to jediný jazyk, niektorí okrem španielčiny zvládajú napríklad quechua (kečuánčina), iní angličtinu. V každom prípade sa jedná o obrovský trh, ktorý autorom piesní prináša nemalé zisky.

 

Zdroje:

  • http://www.blogolengua.com/2010/04/americanismos-en-el-espanol-general.html
  • http://www.documentalesgratis.es/mundo-cristobal-colon/
  • http://www.documentalesgratis.es/mundo-cristobal-colon/
  • http://es.wikipedia.org/wiki/Americanismo_(lingü%C3%ADstica)

Archív

Najnovšie komentáre